Stanovisko Asociácie kultúrnych inštitúcií miest a obcí Slovenska (AKIS) k programu „Kreatívneho priemyslu na Slovensku“

Asociácia kultúrnych inštitúcií miest a obcí Slovenska je mimovládna organizácia, ktorá vznikla v roku 2015, za účelom vytvorenia platformy pre ochranu záujmov kultúrnych inštitúcií miest a obcí Slovenska. Jej činnosťou je presadzovanie spoločných záujmov kultúrnych inštitúcií smerom k orgánom štátnej správy a samosprávy, verejnosti a zahraničiu, a jej hlavným cieľom je prehlbovať výchovu a vzdelávanie občanov Slovenska, vytvárať vhodné ekonomické a technické podmienky na prezentáciu živej a inovatívnej umeleckej tvorby, tradičnej kultúry, divadla, tanca, hudby, filmu, výtvarného umenia, užitého umenia, súčasnej vizuálnej kultúry a umenia nových médií na regionálnej a miestnej úrovni.

Nakoľko sa za posledné roky v oblasti miestnej a regionálnej kultúry nahromadilo množstvo vážnych problémov, ktoré nikto nerieši, vedenie AKIS predkladá stanovisko k danému stavu:

V roku 2016, keď bola vyhlásená prvá výzva na predkladanie žiadostí z programu Kreatívny priemysel, asociácia informovala vtedajšieho ministra kultúry pána Mareka Maďariča a neskôr aj štátneho tajomníka pána Konráda Rigóa, že kultúrne inštitúcie v pôsobností samosprávy sa cítia byť týmto krokom zo strany štátu diskriminované, nakoľko v predmetnej výzve neboli oprávnenými žiadateľmi.

Stav kultúrnej infraštruktúry na Slovensku (kultúrne domy v mestách a obciach) je v zanedbanom stave, hraničiacom s ich nefunkčnosťou.

Na základe dokumentu „Výsledky súpisu objektov kultúrnych domov a kultúrnych stredísk na Slovensku v roku 2005 pod názvom Kultúrne domy na Slovensku“ (NOC, autor Karol Čukan a kol.) vyplýva, že 92% obcí na Slovensku má kultúrne domy, ktorých je celkom 2.615. Až 95% (2.484 objektov) je vo vlastníctve orgánov samosprávy. Z uvedeného počtu kultúrnych domov bolo 75% (1.960 objektov) postavených v rokoch 1950 – 1989 (čiže ich vek sa pohybuje v rozmedzí 30 - 65 rokov), necelých 20% (523 objektov) bolo postavených pred rokom 1950, a len 5% (130 objektov) je nových objektov, ktoré boli postavené po roku 1989. Od roku 1989 sa na Slovensku zrekonštruovalo len niekoľko kultúrnych domov, aj to väčšinou z dôvodu havarijného stavu, čo hrozilo odstavením prevádzky budovy.

Aktuálne sme v situácii, kedy celé bremeno miestnej kultúry nesie samospráva a štát o miestnu a regionálnu kultúru nemá záujem. Je pravdou, že pán Konrád Rigó, štátny tajomník ministerstva kultúry nám od nástupu do funkcie deklaroval logickosť, oprávnenosť našich pripomienok a návrhov. Je taktiež pravdou, že po nástupe pani Ľubici Laššákovej do funkcie ministerky kultúry je zo strany ministerstva deklarovaný iný prístup, no zatiaľ bez konkrétnych výstupov.

Samospráva momentálne s ťažkosťami zabezpečuje prevádzkovú réžiu kultúrnych objektov (svetlo, teplo, revízie, platy technického personálu, kultúrno-osvetovú činnosť,...), bez vízie tak potrebných strategických investícii. Z vlastných zdrojov samospráva nie je schopná realizovať zásadnú a rýchlu modernizáciu objektov a ich vnútorného vybavenia, nakoľko sa jedná o špecifické objekty, náročné na financie.
V mnohých DK sa urobili kozmetické úpravy typu výmena okien, fasády, interiérové úpravy bez zohľadnenia elementárnych úprav elektroakustiky, bez adekvátnej zvukovej a svetelnej techniky. Väčšina kultúrnych domov má problémy aj s odstraňovaním zistených revíznych závad.

Za danej situácie je jedným z možných riešení pretransformovať v Operačnom programe IROP program kreatívneho priemyslu tak, aby oprávnenými žiadateľmi boli mestá a obce na celom Slovensku, nie len krajské mestá, čo sa malo udiať hneď na začiatku a s jasným cieľom a zámerom. Vo väčšine miest a obcí Slovenska je dom kultúry jediným kultúrnym, spoločenským a osvetovým zariadením. V každom meste a obci máme domy kultúry (čo sú v prenesenom význame kreatívne centrá) v majetku samosprávy, ktoré čakajú na svoju obnovu.

Týmto krokom by sa Domy kultúry obsahovo transformovali na Domy kultúry ako kreatívne centrá – moderné kultúrno - spoločensko - osvetové stánky, ktoré by zastrešovali voľno - časové a umelecké aktivity pre všetky vekové kategórie občanov.
Vytvorili by sa tak štandardné podmienky pre reprodukovanie umeleckých programov profesionálnych telies a hlavne by sa vytvorili optimálne podmienky pre pôsobenie miestnych záujmových a umeleckých telies, čím sa výrazne skvalitní ich umelecká produkcia a motivácia pre ich ďalší umelecký rast. Vznikli by výtvarné a umelecké dielne pre deti, mládež a seniorov v rámci záujmovo-umeleckej činnosti. Je vhodné v rámci podmienok výzvy stanoviť tzv. etalóny napr. na základe počtu obyvateľov v danej samospráve. Máme tým na mysli bežné štandardy pre javiskovú techniku, šatne pre účinkujúcich, hľadisko, inštalované technológie (svetlo, zvuk,...).

Je nevyhnutné myslieť na našu mládež. Od roku 1989 s ňou pracuje len samospráva a tretí sektor. Štát sa tejto zodpovednosti zbavil. Školstvo zápasí s neexistenciou učebných pomôcok, zápasíme s nárastom kriminality, extrémizmu, hazardu. Aj toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo by mal štát investovať do obnovy kultúrnych stánkov – kreatívnych centier, ktoré už stoja, netreba ich stavať na zelenej lúke. Formou projektových výziev je možné nastaviť podmienky tak, že rekonštrukcia objektov bude podmienená trvalo udržateľnou prácou s mládežou v ich voľnom čase. Práve mládež je našou budúcnosťou a ako sa o ňu postaráme my, tak sa o nás postará ona v blízkej budúcnosti. Tu by sa mal zamyslieť každý kompetentný politik aj úradník. Tento štát pre mládež za 29 rokov neurobil nič. Mladí ľudia bez perspektívy ďalšieho života odchádzajú zo svojho rodiska minimálne do hlavného mesta a cca 30.000 ročne ich odíde do zahraničia.

Aj týmto krokom môžeme prispieť k zvráteniu daného stavu a dopomôcť k zlepšeniu života na Slovensku.

Vážení kompetentní! Spamätajme sa !!! Našou prioritou musí byť Verejný záujem a občan!

Stanovisko predkladá Správna rada AKIS v zastúpení:
Ing. Alfonz Kobielsky - predseda
Ing. Peter Litomerický - podpredseda